V piatok podvečer sa vybrala partička jedenástich pilotov z Martina a Žiliny polietať do Slovinska. Firma Axis sa tam chystala testovať nové krídla na sezónu, tak sme chceli byť pri tom. Cestovali sme trasou Martin-Viedeň-Graz-Maribor-Ljubljana-Ajdovščina a po približne 800 km jazdy sme dorazili do cieľa o ôsmej ráno. Skoro celou cestou panovala riadna zima a bolo ťažké predstaviť si jarné lietanie. Všetko sa rýchlo zmenilo krátko pred cieľom. Sneh z rovín skoro úplne zmizol a pekné slnečné počasie dávalo tušiť, že sme nešli zbytočne...

Hneď po príchode sme si zohnali ubytovanie v peknom domčeku na priváte a po krátkej porade s miestnymi lietačmi padlo rozhodnutie ísť na štartovačku Kovk 961m.n.m. Nachádza sa na východnom okraji súvislej skalnej hradby dlhej približne 12 km s prevýšením asi 500 m. Autom sme sa vyšplhali zozadu až hore a po 15 min. pešej chôdze sme boli o pol jednej na štarte. Pofukoval južný vetrík 3-4 m/s skoro kolmo na skalnatý svah a jarné slnko nám dodávalo optimizmu že si dnes polietame. Po krátkej chvíli bola štartovačka plná a nebolo na čo čakať. Postupne do vzduchu pribúdalo plno padákov, ale žiadna tlačenica.  Miesta bolo pre každého dosť. Zachytiť sa nie je veľké umenie. Stačí sa pritlačiť ku svahu a čakať.  Občas niečo potočiť, ale hlavne sa voziť hore dolu popri krásnej tiahlej skalnej stene. Tí čo mali výkonnejšie krídla sa vybrali aj ďalej nad rovinu spraviť trojuholník. Pre väčšinu to bolo vozenie zadarmo. Po dvoch hodinách prevažne svahového lietania začala byť trochu zima na ruky a bol čas ísť na pristávačku. Večer bolo super posedenie pri pivečku...

V nedeľu sme chceli štartovať z toho istého miesta, ale na pristávačke dosť fúkalo zo severu a ani hore sa nezdalo, že to bude dobré. Rozhodnutie padlo na druhú cca 30 km vzdialenú štartovačku Lijak. Opäť autom hore a po kúsku pešej chôdze sme na štarte. Fúka z juhu 2-3 m/s. Slnečné počasie od rána pripomína lietanie z jari na Slovensku. Štartujeme opäť okolo jednej a termika je oproti včerajšku silnejšia. Občas sa pritrafí aj šestka, ale stupáky sú často rozbité. Nebol ale problém udržať sa popri svahu podobne ako v sobotu. Krajina bola na náhornej plošine pokrytá fľakmi snehu a na severnom horizonte sa tiahla hradba zasnežených Julských Álp s dominantným Triglavom – najvyšším vrcholom Slovinska. Na juhu bolo vidieť v opare 25 km vzdialenú siluetu morského pobrežia. Lety trvali 2-3 hodiny a takmer každý si dobre  polietal.

Bol to krásne prežitý víkend a myslím, že všetci sme boli spokojní. Ak sa chcete s nami podeliť o lietanie v skorej jari, kliknite TU.

                                                                                                                                                                                                     Martin Šuchtár